Rozprávanie
Že sa volám Gica Nora Zagorsi Bregi už viete, ale neviete, že mi doma hovoria Gica, Gicinka, Gicuška, moja krásna, ale tiež Paskuda, Paskudka a ktovie ešte ako. Na počudovanie na všetko počujem, ale najviac na "Gica na miesto". Pretože to vždy niečo dobrého dostanem. Stojí za to!!!
Narodila som sa v Chorvátku.
Od svojich 5 mesiacov presnejšie od 21.12.2009 bývam u svojej novej rodiny (ja jej hovorím smečky) 
- panička Inga, pánko Marek a sestričky 
Dominika a Saška. Dvojnohý pánko Marek ma naučil chodiť na vodítku (ešte ako malé šteňa) a cestovala som s ním do svojej rodnej krajiny Chorvátska (tam sa hovorí do "Kraju") každý týždeň. Pánko tam pracuje a ja mu robím spoločnosť. Panička ma naučila kde je moje miesto (môj obľúbený pelech). Chcela by som sa ešte naučiť veľa vecí, hlavne povely "sadni", "ľahni", "ku mne" a "zostaň" a tým všetkých prekvapiť, aká som učenlivá. K Saške a Dominike sa zase chodím schovať, keď už ma to hranie prestane baviť.
Najlepšie ma charakterizujú dve slová - 
"Moja Gicinka". Ja som totiž najspokojnejšia, keď sa môžem k niekomu pritúliť. Najradšej k pánkovi Marekovi, ale nepohrdnem ani ostatnými členmi smečky.
Napriek tomu, že som 
Mazlíček, viem byť "veľký neohrozený pes". 
Pretože bývam v paneláku a nemôžem hliadkovať pri plote, privlastnila sem si aspoň veľký trávnik pred naším domom a tam všetkým 
okoloidúcim dávam hlasno najavo, že je to moje územie. (Medzi nami - nikomu to neprezraďte – nie som si istá, či sa viac boja okoloidúci, alebo ja.)
Ahoj, Vaša Gica 
